Zabudnúť, znamená nechať ich znovu zomrieť

Nemecký vyhladzovací tábor, továreň na smrť či miesto, kde bolo brutálnym spôsobom zavraždených viac ako milión ľudí. Aj takto sa dá nazvať koncentračný tábor Auschwitz v okolí Osvienčimu. Postavili ho na príkaz jedného z najmocnejších mužov Tretej ríše – Heinricha Himmlera. Väznení boli všetci tí, ktorí boli v rozpore s predstavami Nemcov t.j všetci, ktorých považovali za „podľudí“.

Ľudia po príchode do tábora prechádzali cez bránu, na ktorej sa vyníma nápis: Arbeit macht frei. Po jeho prečítaní už neboli takí vystrašení ako keď ich privážali. Domnievali sa, že počas pobytu v komplexe Auschwitz budú len pracovať, čo nie je až také zlé. Hneď potom však zistili, že nápis nemali brať tak doslovne. Bola to len kamufláž, ktorú dal vyrobiť vedúci tábora Höss, aby ich oklamal a istým spôsobom aj upokojil.

Po viac ako sedemdesiatich rokoch sme cez tú istú bránu prechádzali aj my. Tábor je oplotený ostnatým plotom. RozdiOdhlásiť sael je v tom, že v súčasnosti je už bez elektriny. Predtým stačil aj ten najmenší dotyk a prišla smrť. Mnohí sa v plote snažili nájsť vykúpenie z utrpenia. Väčšinou sa až k plotu nedostali, pretože strážcovia z ich konania usúdili, že chcú ujsť. A tak ich zastrelili.

Keď sme prechádzali cez všetky tie kontroly, bolo ešte ťažké uvedomiť si čo za miesto to je. Až s odstupom času som schopná vnímať pocity, ktoré vo mne exkurzia vyvolala. Vyhodnotiť všetky tie informácie a zamyslieť sa nad skutočnými príbehmi, ktoré sme od sprievodcu počuli chce predsa čas. Je neuveriteľné ako si ľudia dokázali navzájom ubližovať. Ako môže sám so sebou žiť človek, ktorý bez milosti zabíja každého kto sa mu dostane pod ruky. Čo za choro zmýšľajúcu osobu dokáže s úsmevom hádzať deti do ohňa či nahnať ľudí do plynovej komory s tým, že ich chcú len vydezinfikovať a potom si z toho ešte robiť žarty. A ako je po tomto všetkom možné, že stále existujú ľudia, ktorí o holokauste nechcú ani počuť, ktorí neveria, že všetky tie udalosti sú naozaj skutočné. Veď všetky dôkazy majú priamo tam. Či už v Auschwitzi alebo iných táboroch. Stačí otvoriť oči.

Tí, ktorí ohavnosti páchané na ľuďoch počas druhej svetovej vojny nezažili, by mali toto miesto určite navštíviť. Už len z toho dôvodu, aby sa na tých, ktorí také šťastie nemali nezabudlo. Veď predsa „ Zabudnúť, znamená nechať ich znovu zomrieť“… 

        Radka Kubaliaková

Fotografie z exkurzie